Skvely clanok, presne vystihuje, co som zazil a zazivam posledne roky. Snazim sa dokoncit PhD a vo svojich zaciatkoch som mal pocit, ze nicomu nerozumiem a vsetko je priserne komplikovane a nemam sancu to nikdy pochopit. Nastastie mam skveleho skolitela, ktory mi vzdy povie "pozri sa ake je to jednoduche". A ma pravdu. Preto sa vzdy pri rieseni uloh a problemov snazim najst miesta, ktorym nerozumiem alebo ich nepoznam a zameriam sa na ne. Neriesim hned naraz celu vec a nehovorim si ake je to priserne takze az nemozne pochopit ako ked som zacinal. Velmi mi to pomaha.
V skole cvicim predmet zamerany na strukturu programovana. Kazdy rok mam skvelych studentov, ktori programuju skvele, studentov priemernych a studentov, pri ktorych sa cudujem ako je mozne, ze presli predmet zamerany na zaklad programovania. Posledny typ studentov ma spolocny nazor na programovanie, ked sa s nimi o programovani rozpravam. Povedia mi, ze im programovanie nejde, nemaju nato a ze je to priserne tazke. Mne to nikdy neda, pytam sa ich a vrtam, nech mi povedia co je na tom to tazke, co im nejde a co robi problemy. Odpovede su opat velmi podobne: "nooo, tak celkovo. Ja vlastne ani neviem. ...". Tak im navrhnem nech sa zamyslia nad tym, co im vlastne nejde a ked nato pridu, nech sa ozvu a prejdeme si to spolu. Cast z nich tuto moznost vyuzije a je radost sa pozerat a porovnat zadania, ktore odovzdali na zaciatku a na konci semestra. Zrazu to programovanie je az take tazke a zacne ich bavit. Druha cast z nich stagnuje a nadalej pri programovani trpi.
Tomasove clanky o psychologii mam velmi rad. (tu)